Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.

Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.

Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?

Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.

Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?

Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.

Pripravil Jaroslav Barborák.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.

Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.

Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.

Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pripravil Jaroslav Barborák.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.

Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.

Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.

Marek Trávníček.

Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.

Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.

Pripravil Jaroslav Barborák.

„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho.

Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu.

Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť?

Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.

Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.

„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.

„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.

„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.

A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.

Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.

Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

“Sme svedkami hlbokej nedôvery voči elitám štátu”, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.

Pätnásť ministrov, dvanásť trojkárov, traja štvorkári. V čase, keď prichádzajú domov s koncoročnými vysvedčeniami žiaci a študenti, tie svoje dostali aj ministri štvrtej vlády Roberta Fica.

Ich známkovanie namerala prieskumná agentúra NMS v reprezentatívnom prieskume na vyše tisícovej vzorke. Účastníci prieskumu dostali príležitosť oznámkovať jednotlivých členov vlády rovnako, ako sa známkuje v škole – od jednotky po päťku. Ani jeden minister pritom nezískal priemernú známku lepšiu ako je trojka.

Na čele ministerského známkovania sú ministri Ráž-Tomáš-Taraba, na chvoste Šimkovičová-Migaľ a Huliak. Najviac však pri hodnotení rozdeľoval názor na ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Na prieskum sa pozrieme s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Všimneme si tiež vývoj preferencií a postoje ľudí k blížiacemu sa referendu.

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Udržateľnosť gréckych verejných financií je lepšia než tých našich, naša ekonomika by taliansky dlh nezvládla, dodáva. No a prečo nám napriek tomu nehrozí zrútenie penzijného systému a bude na 12 penzií?

Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty: Smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur. Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižšíí než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.

V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A čo ďalej s penzijným systémom i sociálnym štátom, je dlhodobo udržateľný priebežný pilier štátnych dôchodkov zo Sociálnej poisťovne?

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.